Jdi na obsah Jdi na menu
 


1867

2. októbra sa v rodine ev. farára Pavla Slančíka v Polichne narodili dvojčatá Božena a Bohuslav. Otec Pavol Slančík bol ev. farárom v Polichne od 7. augusta 1861. Jeho manželkou bola Eva Mária Honétzy, farárska dcéra z Kijatíc. Slančíkovci mali jedenásf detí. Z nich sa dospelého veku dožili Irena, Božena, Izabela, Mária, Pavel a Bohuslav.

1874 - 1876

Božena Slančíková navštevovala polichniansku školu, v ktorej vyučoval Daniel Bazovský.

1877 - 1881

Pavel Slančík vyučoval svoje deti sám a na konci školského roku vykonávali skúšku.

1881 - 1882

Boženu Slančíkovú poslali rodičia do štvrtej meštianky v Banskej Bystrici. Škola profesora Orfanidesa bola síce dobrá, ale ubytovanie u profesorskej vdovy Markušovej zanechalo negatívne následky v duši mladého dievčata. Dozvedáme sa o tom z jej umeleckého diela (Všetko za národ) i z vlastného životopisu (Mój životopis 1922).

1883

Zachoval sa rukopisný zošit s názvom Práce Pavla Slančík. Obsahoval básne a dve veselohry. V tom čase Božena Slančíková čítala diela S. H. Vajanského, P. O. Hviezdoslava, M. Kukučína, ale zásluhou Emy Goldpergerovej z Ľuboreče i diela dalších slovenských (J. Kalinčiak, J. M. Hurban, Samo Bodický, V. Pauliny-Tóth, K. Banšell atd'.) i inonárodných autorov (L. N. Tolstoj, M. Jókai, K. Mikszáth a dalších). V tom čase popri domácich prácach navštevovala s rodičmi a súrodencami okolité fary a spriatelila sa najmä s Oľgou Petianovou z Budinej, s ktorou udržiavala korešpondenciu i v neskorších rokoch. Čítanie umeleckých diel vyvolalo v Božene Slančíkovej, ale i u jej súrodencov túžbu po vlastnej tvorbe.

1886

V ALU MS v Martine sa zachoval rukopisný zošit so stoštyridsiatimi básňami Boženy Slančíkovej s názvom Pesničky na Žigúra, Bacúra, na Oľgu Pé i na druhých. Básne v rukopisnom zborníku majú výrazné autobiografické pozadie a ku každej bol uvedený nápev konkrétnej pesničky.

1887

V Polichne vyšiel 20. marca rukopisný časopis - mesačník s názvom Ratolesť. Zábavno-poučný časopis, č. 1. Redaktorkou a vydavateľkou bola Irena Zoryslava Slančíková. Podľa tvrdenia Márie Krpelcovej časopis mal vychádzať pät rokov, zatiaľ sa zachovalo iba prvé číslo. Božena Slančíková, a to už pod pseudonymom Timrava, uverejnila v ňom báseň Ratolesť a nedokončený fragment prózy Na vrchoch.

1887 - 1893

Božena Slančíková pokračovala v čitatelskej lektúre, zostávala stále slobodná a aj nádejné pytačky závadského farára Štefana Algóvera zostali neúspešné.

1893

V Slovenských novinách (VIII, č. 92 a 93) vychádza prvá Timravina próza Za koho ísf?. V tom istom ročníku provládnych Slovenských novín vyšli ešte jej d'alšie prózy Darmo (VIII, č. 102 a 103), Kandidát ženby (VIII, č. 114 a 115), Bude dačo (č. 132 a 133) a Na Jurkovej svadbe (VIII, č. 148-149).

1894

V Slovenských novinách (IX, č. 22) vyšla próza Eškut, neskôr Zvrchovaný čas (IX, č. 38 a 39), Katera (IX, č. 65-67), ako aj rozšírený text básne Ratolesť, ktorá vyšla pod názvom Aj ide Vesna (IX, č. 50). V časopise odtlačili ešte prózu Ľudovít Šípka (IX, č. 149-151).

1895

Božena Slančíková darovala Živene v Martine dve bábiky v polichnianskom kroji. Mladá autorka pokračuje v tvorbe. V Slovenských novinách vychádzajú jej prózy Duno, Psia história (X, č. 23-24), Na Ondreja (X, č. 142), Príbuzná (X, č. 93-94). Michal Laciak, manžel Boženinej sestry Ireny, upozorňuje redaktora Slovenských pohľadov na tvorbu Boženy Slančíkovej.

1896

V Slovenských pohľadoch (XVI, s. 65-75) vychádza Timravina novela Pomocník. Slovenské noviny (XI, č. 26) uverejňujú ešte satirickú prózu Ondro Karman, no nasledujúca novela Ťažké položenie vychádza znova v Slovenských pohľadoch (XVI, s. 594-610, 641-662).

1897

V Slovenských novinách (XII, č. 25-26) vyšla Timravina poviedka Sluhove trpkosti. Slovenské pohľady (XVII, s. 449-473) publikovali novelu Tak je darmo. Prvý kritický ohlas na Timravine prózy Pomocník a Ťažké položenie vyšiel v Ženskom světě (I, č. 10, s. 146-147) z pera Vilmy Seidlovej-Sokolovej.

1898

Slovenské pohľady (XVII, s. 94-106, 132-152) uverejnili novelu Pozde.

1899

Jozef Škultéty uverejnil v Slovenských pohľadoch (XIX, s. 105-115, 155-168) novelu Nemilí. Vajanský žiadal Timravu v liste z 29. apríla o príspevok do turíčneho čísla Národných novín. Timrava príspevok neposlala.

1900

V Slovenských pohľadoch (XX, s. 59-74, 105-132) Timrava publikovala novelu Boj.

1901

Slovenské pohľady (XXI, s. 31-35, 83-87) uverejňujú Timravinu prózu Bál.

1902

Timravina autobiografická novela Skúsenosť (Slovenské pohľady XXII, s. 213-229, 311-323, 353-364, 428-432, 487-498) s výrazným skúsenostným zázemím z čias pobytu spisovateľky v role spoločníčky vdovy Országhovej (v novele Bukovičovej) v Dolnom Kubíne svojím kritickým akcentom vyvolala najednej strane nesúhlas a na druhej strane vyzdvihla autorkinu odvahu vydať umelecké svedectvo pravdy o buržoáznej i národniarskej malomestskej spoločnosti. Je známe, že novela sa nevyhla cenzúrnym zásahom.

1904

V Slovenských pohľadoch (XXIV, s. 41-54) vychádza Timravina próza Na jednom dvore, v d'alších číslach časopisu próza Veľký majster (XXIV, s. 141-167) a v Dennici (VII, s. 99-105, 139-146) poviedka Pódi sa žení.

1905

Slovenské pohľady uverejňujú Timravinu novelu Bez hrdosti (XXVI, s. 334-348, 393-417, 457-471, 521-542).

1906

Ludmila Groeblová, vyd. Chaloupecká, uverejnila v Slovenských pohľadoch (XXVI, s. 98-103) prvé literárnokritické zhodnotenie Timravinej tvorby v stati pod názvom Timrava a jej novely. Na Groeblovej kritiku v redakčných poznámkach s výhradami reagoval Jozef Škultéty a s priaznivým ohlasom sa stretla u Ivana Krasku, ktorýjej venoval báseň List slečne L. G. (SP XXVI, s. 557-558). V Letopise Živeny vyšla novela Velké štastie.

1907

Slovenské pohľady (XXVII, s. 144-163) prinášajú text Timravinej novely Tá zem vábna. V spolupráci s americko-slovenskou tlačou publikuje v Slovenskom denníku (VII, Pittsburg, PA) č. 1672-1677 novelu Pád Jána Hrkaľu. V Slovenskom obzore (I, s. 370-374) recenzuje Bohdan Pavlů pod značkou Letopis Živeny IV aj Timravinu novelu Veľké šťastie a jeho kritická interpretácia je značne jednostranná.

1908

Slovenské pohľady (XXVIII, s. 65-88) uverejnili Timravinu novelu Marino súženie. Ten istý časopis uverejnil aj autorkinu novelu Márnost všetko (XXVlII, s. 385-407), ktorá vyšla aj v Kníhtlačiarsko-účastinárskom spolku ako samostatné vydanie. V Slovenskom obzore (II, s. 61-88) v článku O tej našej slovenčine Dr. Ivan B. Zoch vyslovil kritické výhrady proti jazyku Timraviných próz.

1909

Timravin otec Pavol Slančík zomrel 13. mája. V tom čase Božena Slančíková ležala po operácii v nemocnici v Balážskych Ďarmotách. Po otcovej smrti sa s matkou presfahovala do susednej Ábelovej, kde bol jej brat Bohuslav ev. farárom. Napriek neľahkej životnej situácii pokračovala v tvorbe. Slovenské pohľady (XXIX, s. 206-220) uverejnilijej novelu Ondro Hľonzo a v americkom Slovenskom denníku (IX, č. 21762 181 ) vyšla Tá zem vábna.

1910

V Slovenskom obrázkovom kalendári pre katolíkov, evanjelikov, pravoslávnych a židov vyšla poviedka Mýlna cesta (s. 34-51). Po požiari sa presfahovala Božena Slančíková do domu Márie Kúkelovej.

1911

V Kalendári Národného slovenského spolku v USA vyšlajej novela V predvečer (s. 193-223). V Živene uverejňuje novelu Vítazstvo (s. 97-103, 121-127, 145150).

1912

Kalendár Národného slovenského spolku v USA uverejnil Timravinu novelu Žiadna radost (s. 171-202). V Páričkovom Slovenskom rodinnom kalendári na rok 1912 vyšli jej poviedky V ktorú stranu II (s. 38-60) a U Kanátov (III, s. 38-57). V Živene (III, s. 97-107, 129-140, 161-171, 193-198, 225-233, 257-265, 289-300) vychádzala Timravina novela Strašný koniec. V Slovenskom obrázkovom kalendári (XLII, s. 50-65) sa zjavilajej poviedka Mojžík.

1913

V Živene (IV, s. 225-232, 257-265, 293-300, 329335, 362-368) vychádzala novela Príde čas.

1914

Newyorský denník (I, č. 223, 229, 235) znovu uverejnil jej novelu Márnosť všetko. V Živene (V, s. 161168, 198-205, 229-233, 261-266, 293-297) vychádzala novela Ťapákovci.

1915

V Newyorskom denníku (II, 25. 1.-31. 3.) znovu vyšli Timravine novely Veľké šfastie a Veľký majster (II, č. 500-503).

1918

Tranovského evanjelický kalendár na rok 1918 uverejnil Timravinu poviedku V čas vojny (s. 77-83). V Živene (IX, s. 81-84, 98-101, 115-121, 129-135, 145158, 177-182) vychádzala na pokračovanie čiastočne scenzurovaná rozsiahla novela Hrdinovia. Božena Slančíková sa uchádzala o miesto opatrovníčky národopisných zbierok v Martine, ale na toto miesto nastúpila Marína Oľga Horváthová. V Budapeštianskom nakladateľskom spolku sa tlačil prvý zvázok Timraviných próz vydávaných úč. spoločnosfou Lipa v Martine. Politické zmeny roku 1918 znemožnili vydanie tohto zväzku.

1919

Povojnové položenie Boženy Slančíkovej-Timravy bolo zložité. Chystala sa absolvovat poštársky kurz v Lučenci, no situácia spósobená príchodom a pobytom vojsk Mad'arskej republiky rád jej to neumožnila. Pričinením Daniela Bodického, inšpektora v Lučenci, bola ustanovená za dočasnú opatrovateľku v štátnej detskej opatrovni v Ábelovej.

1920

Dr. Ján Menšík vydal v pražskom nakladateľstve F. Topiča knihu Timraviných prác Dedinské povesti (Príde čas, U Kanátov, Ťapákovci). Spisovateľka poslala Elene Maróthy-Šoltésovej divadelnú hru so zdvojeným názvom Krása krás a Chudobná rodina. 31. júla Božena Slančíková vykonala skúšku spósobilosti na štátnom učiteľskom ústave v Lučenci. V tlači sa zjavilo rozdielne hodnotenie tvorby spisovateľky. Ján Menšík v Črtách zo slovenskej literatúry (1920) hodnotiljej tvorbu veľmi pozitívne, kým Pavel Bujnák v recenzii Menšíkovej knihy uverejnenej pod názvom Kultúrny život v Národných novinách (LI, č. 201) pokladá Timravino dielo za neumelecké. Na Bujnákov článok kultivovane zareagovala Elena Maróthy-Šoltésová, ochraňujúca originálny talent a dielo autorky, a aj sama Timrava Bujnákovu kritiku v liste E. M.Šoltésovej z 1. októbra odmietla s rozhodnutím pokračovaf vo svojej tvorbe podla vlastných predstáv.

1921

Chudobnú rodinu zásluhou Jozefa Škultétyho vydala Matica slovenská v Martine a pričinením režiséra Jaroslava Hurtu mala premiéru v Slovenskom národnom divadle 14. decembra. V Živene (XI, s. 61-64, 81-85, 102-106, 121-128) vychádzala novela Skon Paľa Ročku. V tom roku vyšiel i prvý zväzok Sobraných spisov Timravy. Ako samostatné vydania vyšli v Malej knižnici KÚS novely Pozde a Ťažké položenie. V decembri na návrh Bohdana Pavlů dostala Timrava od štátu jednorazovú podporu 3 000,- Kč.

1922

V tomto roku vyšiel druhý zvázok Sobraných spisov Timravy a ako samostatné vydanie novela Skon Paľa Ročku.

1923

V Slovenských pohľadoch (X~IX, s. 358-392) uverejnil Štefan Krčméry Timravinu hru Páva. ktorá v tom istom roku vyšla i knižne. 13. februára zomrela matka Boženy Slančíkovej Eva Mária, rodená Honétzyová. Timrave udelili čestnú štátnu cenu vo výške 2 500,-Kč a čestný životný príspevok v hodnote 3 000,- Kč.

1924

Kníhtlačiarsky účastinársky spolok vydal tretí rvázok Sobraných spisov Timravy (Veľké šfastie, Ondro Hľonzo).

1925

Timrava prežíva vnútornú krízu po smrti matky.

1926

V Živene (XVI, s. 1-6, 21-27, 41-48, 62-70, 8289, 101-109, 122-131, 161-171, 201-210) vychádzala na pokračovanie autobiografická novela Všetko za národ.

1927

Elena Maróthy-Šoltésová v Živene (XVII, s. 7-10) priaznivo hodnotila Timravinu novelu Všetko za národ. 2. októbra oslavovala svoje šesťdesiatiny. Na lučenskej oslave prednášal 9. októbra aj Jozef Škultéty, ktorý ju prišiel osobne pozdraviť i do Ábelovej. V tlači sa zjavilo viacero článkov o jej tvorbe. Timrava odmieta ponuku, aby redigovala časopis pre materské školy na Slovensku.

1928

V Prahe vo vydavateľstve Leopolda Mazáča vyšla ako IX. zvázok v Slovenskej knižnici Timravina novela Hrdinovia.

1929

V Prahe u Topiča vyšlo druhé vydanie Dedinských povestí. Roku

1929-1930

Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Martine vydal štyri zvázky (IV-VII) Sobraných spisov Timravy. Okrem toho znovu vyšiel prvý zvázok Spisov s úvodnou štúdiou Štefana Krčméryho. V tomto roku odchádza Timrava do penzie. Penzijný príspevok činil 600,- Kč a výška životného príspevku sa pohybovala od 5 000,- do 12 000,Kč ročne.

1930

V Živene (XX) vyšla jednak jej póvodná práca Pódi sa žení (s. 133-138, 162-168) a jednak rozširujúce a doplňujúce časti Pódi na rozcestí (s. 197-201, 221-225, 246-248) a Pódi pri cieli (s. 269-271). Novela potom vyšla pod spoločným názvom Pódi. U Mazáča v Prahe vyšla novela Všetko za národ. Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Martine vydal siedmy zvázok Sobraných spisov Timravy (Tá zem vábna, Márnost všetko, Strašný koniec). Zdravotný stav Boženy Slančíkovej sa začal zhoršovat (vápenatenie žíl, bolesti hlavy).

1931

V Slovenskom literárnom almanachu publikovala Timrava svoj životopis s fotografiou a úryvok z novely Skon Paľa Ročku.

1932

Timrava pravdepodobne pracovala na novele Dve doby.

1934

V Slovenských pohľadoch (L, s. 228-237) vydal Andrej Mráz druhé dejstvo hry Odpoved'. K textu hry mal značné kritické výhrady.

1935

Andrej Mráz vrátil na žiadosť autorky rukopis divadelnej hry Odpoved'.

1936

V Živene XXVI (s. 85-87, 125-129, 149-153, 207-210, 225-228, 262-265, 297-300) bola uverejnená novela Dve doby.

1937

V edícii Kníh Živeny vyšla ako 9. zvázok kniha próz s názvom Novohradská dedina. Zároveň Živena vydala samostatne novelu Dve doby, za ktorú bola spisovateľka vyznamenaná Štátnou cenou. V Čítaní študujúcej mládeže vydala Matica slovenská ako 43. zvázok Výbor z diela. Rovnako vydala ako 9. zväzok Čítania pre meštianske školy Výbor z rozprávok. Edične ich pripravil Eugen Jóna. Pri príležitosti Timravinej sedemdesiatlsy vydala Živena samostatné októbrové číslo (s. 231-266) s viacerými štúdiami a spomienkami, okrem iného aj s článkom Ley Mrázovej Pol dňa s Timravou (s. 252-257), ktorý vznikol počas spisovateľkinej návštevy v Martine. Pri sedemdesiatke vzniklo viacero štúdií, z nich si vysoko vážila hodnotenie Zory Jesenskej v stati Timrava (Živena XXVII, s. 241-248), výhrady mala proti štúdii Ironický akcent v Timravinom diele od Zlaty Dónčovej (Slovenské smery V, s. 33-37) a odmietla tvrdenia z článku Omyl Timravy uverejneného v Slováku z 25. decembra 1937.[br]

1938

V edícii Knihy Živeny vyšiel ako 10. zvázzok výber z Timraviných próz pod názvom Prvé kroky. V tomto roku uverejnila Timrava v Slovenských pohľadoch (LIV, s. 268-280, 441-449, 538-543) svoju poslednú novelu Záplava. Mala vážne výhrady proti textovým zásahom redaktora.